Večná dilema: Quartz verzus automat

Sú quartzové strojčeky zradou hodinárskeho remesla alebo prirodzeným vyústením vývoja, ktorý napokon umožnil tradičným riešeniam, aby sa stali ešte hodnotnejšími?

Pri nákupe hodiniek sa musíme rozhodovať medzi pomerne veľkým množstvom parametrov. Často počúvame debaty o tom, či si vybrať hodinky so stopkami alebo klasické trojručičkové; aký zvoliť priemer, či veľký a nápadný alebo radšej menší a decentný; a napokon materiál: klasická oceľ, zlato, titán, keramika… prípadne kombinácia všetkých možných? O všetkých týchto variantoch našich náramkových pokladov môžeme dlho premýšľať a diskutovať, ale medzi prvými odporúčame vyriešiť voľbu typu strojčeka.

Dlhé stáročia nebolo o čom premýšľať: vreckové hodinky sa od 17. storočia vyrábali s mechanickým strojčekom a pri tom ostalo, aj keď sa na začiatku 20. storočia presunuli z vreciek na zápästia našich rúk. V tom čase bolo potrebné všetky hodinky manuálne naťahovať, až v päťdesiatych rokoch najväčší výrobcovia začali ponúkať strojčeky s automatickým náťahom a pohyb zápästia zaistil naťahovanie pera vo vnútri puzdra hodiniek.

Nevyužitá príležitosť

Hodinári celého sveta, najmä tí zo Švajčiarska, mali dojem, že toto je vrchol inovácií. Zrejme však zabudli na krajinu, kde technika predbehla svoju dobu - Japonsko. Japonské Seiko v priebehu šesťdesiatych rokov pracovalo na vývoji elektronického hodinkového strojčeka. Na prelome desaťročia sa tento systém, ktorý má v sebe integrovaný obvod a je poháňaný batériou, podarilo natoľko zmenšiť, že bol osadený do náramkových hodiniek. A na svete bola nová kategória – quartzové hodinky.

Paradoxom je, že švajčiarski hodinári používali elektronické časomiery v rovnakom čase ako tí japonskí. Skutočne prvé quartzové náramkové hodinky vznikli v dielni firmy Longines, ale nápad hodinárov príliš nezaujal a ďalej ho vo výrobe nerozširovali.

Neskôr to celý švajčiarsky hodinársky priemysel trpko oľutoval – v priebehu niekoľkých rokov sa systém Quartz stal úplným fenoménom a tradičné mechanické hodinárstvo sa prepadlo do hlbokej krízy. Hodinári ju prežili za obrovských ekonomických strát len ​​vďaka tomu, že trvali na svojich tradičných hodnotách v mechanickom hodinárstve a zároveň boli ochotní akceptovať Quartz. Prvou značkou, ktorá ukázala ostatným cestu, bol Swatch.

Toľko k histórii a poďme sa pozrieť, ako si s výberom strojčeka poradiť dnes. Z môjho pohľadu obe technológie majú svoje prednosti aj slabiny.

Pre a proti

Keď vidím klasické mechanické hodinky, vzbudzujú vo mne úctu k historickým pokrokom a ľudskej genialite, ktorá dokázala vymyslieť a vyrobiť zložitý mechanizmus s mnohými desiatkami miniatúrnych súčiastok. Pre milovníkov hodiniek to prináša krásne emócie – obzvlášť, keď je strojček viditeľný cez zadné viečko.

Pri quartzových hodinkách sa v mojom prípade tieto zážitky nedostavujú, ale musím vyzdvihnúť praktické výhody tohto systému, najmä nižšiu hmotnosť a vyššiu presnosť. S tým sa bežné mechanické hodinky iba ťažko porovnávajú. Špecifická kategória sú potom dámske hodinky – tie quartzové sú v porovnaní s mechanickými vo väčšine prípadov oveľa tenšie a na dámskom zápästí pôsobí jemnejším a elegantnejším dojmom.

Keď som pred mnohými rokmi túto problematiku preberal so svojimi kolegami, padol silný argument v prospech novšej technológie: quartzové hodinky na víkend môžeme odložiť na nočný stolík, v pondelok ráno si ich nasadit na ruku a stále idú. Väčšina mechanických hodiniek sa počas víkendu zastaví a v pondelok ráno je treba nastaviť čas, dátum a možno aj ďalšie komplikácie, ktoré hodinky majú. Tento problém riešia v posledných rokoch tak obľúbené naťahovače – krabičky, do ktorých sa hodinky uložia a otáčavým pohybom ich udržiavajú stále natiahnuté.

Zástancovia mechaniky často argumentujú tým, že v quartzových hodinkách sa batéria jedného dňa vybije a je potrebné ju vymeniť. Ale sami občas zabúdajú, že aj mechanické súkolie potrebuje údržbu a svoje automatické poklady by mali z času na čas zveriť hodinárovi na vyčistenie a premazanie. Batérie v quartzových strojčekoch v drvivej väčšine vydržia dva roky a údržbu mechanického strojčeka hodinári odporúčajú každé dva až tri roky.

Ešte by som spomenul jedno kritérium v ​​porovnaní našich dvoch strojčekov, a to je odolnosť pred nárazmi. Výrobcovia mechanických hodiniek dávajú do svojich modelov rôzne prvky, ktoré zdokonaľujú uloženie strojčeka a zvyšujú jeho nárazuvzdornosť. Avšak domnievam sa, že v tomto prípade quartzový strojček, ktorý je v podstate doštičkou s tlačeným spojom, je aj tak odolnejší.

Hodinárska dilema

Neviem, ako túto dilemu uzavrieť. Oba strojčeky majú svoje výhody aj slabiny. Emócie proti praktickosti, tradičné majstrovské dielo proti modernej elektronickej vyspelosti. Myslím, že tak, ako je každý z nás úplne jedinečný, tak si podľa seba vyberie tie jedinečné hodinky. A či to bude Quartz alebo mechanika, záleží iba na nás.